Ako sme oslavovali Mikuláša

Ako už zvykom býva, 6. decembrom, sa začína čas vianočného obdarúvania, rozdávania lásky a malých potešení pre tých, ktorých máme radi. Dobrý dedko Mikuláš obdarúva rád a všetkých, no predsa najradšej len tých najmenších a inak tomu nebolo ani u nás v Materskej školeJ. Náš deň sa už od začiatku niesol v slávnostnom duchu, čomu nasvedčovali krásne mikulášske čiapky, ktoré sme si nasadili, boli v ponuke aj čertovské rožky, ale verte, či nie my máme v škôlke iba samé dobré detičky a tak o ne nebol žiaden záujem. Keď sme teda ráno všetci zišli a napapkali sa vybrali sme sa do našej školskej záhrady. A prečo? Čuduj sa svete v záhrade sa nám z večera do rána objavili zemiaky, áno, obyčajné zemiaky. Prišiel s nimi aj odkaz nevedno od koho, že by bolo treba ich pozbierať a odovzdať ujovi Mikulášovi pre zlé deti, lebo ako sme už povedali tu v Ruskove sú len samé dobré. A tak sme ich teda všetky šup-šup pozbierali do vreca. Po takomto šantení nás vo vnútri čakalo prekvapenie v podobe triedy zmenenej na divadlo. Spoločne sme sa usadili a ponorili sa do rozprávkovej ríše čižmára Barnabáša a jeho dcérky Kláriky. Z rozprávočky si deti odniesli aj cenné ponaučenie a to, že lož má krátke nohy a aj tak nás raz dobehne. A teda svätosväte sľúbili, že ony budú mamkám, ockom a aj pani učiteľkám stále vravieť, len pravdu. Opona padla, nastalo ticho a zrazu sa k nám prihováral hlas staručký, no prívetivý, a tu už bolo v našich očkách vidieť tú povestnú iskričku a objavil sa dedko s bielou bradou - Mikuláš aj s pomocníkmi, Čertíkom a Anjelikom. Juj, ale sme sa tešili, aj sme mu krásne zarecitovali a zaspievali. On za to odmenil štedrými balíčkami a my sme mu na oplátku darovali, to vrece zemiakov, pre nezbedné deti. Mikuláš, ale povedal, že tohto roku vraj všetky deti boli dobré, a tak dostal vrece zemiakov Čertík, vlastne ona to bola skôr Čertica, ktorá nás zabávala svojimi smiešnymi grimasami. Zabávali by sme sa s nimi aj do rána, ale naše brušká ohlásili čas obeda, po ktorom sme sa uložili do svojich postieľok a snívali o krásne prežitom mikulášskom dni.

Katarína Beblavá